V sobotu ráno (24.9.) som sa ráno po pol 10 rozhodol, že pôjdem na súťaž EPA kombatov. Bolo to už ôsme kolo seriálu MSR v tejto kategórii a v nedeľu sa malo lietať kolo deviate. Model mám len jeden a to JAK-9 postaveného z výrezov od Pištu Puzdera v roku 2009. Ten model má 9 životov ako mačka a mojím cieľom bolo konečne ho zlikvidovať, aby sa mi uvoľnilo v dielni miesto.
Počasie bolo veterné, zima však nebola. Súťaže sa zúčastnilo 14 pilotov, ktorí si chceli trhnúť posledné body do rebríčka MSR. Do súťaže som išiel s tým, že si idem zalietať a pokecať s chlapmi z klubu. Súťaž som začal osvedčenou taktikou "prvé kolo zálet a potom dve naostro" a tak to aj vyzeralo. Letový čas menej ako 2 minúty mi nedával žiadnu šancu. Navyše pri pristátí som s modelom riadne drbol do pokosenej kukurice a už sa išlo lepiť. Tento scenár sa potom ešte opakoval, avšak časy sa zlepšovali, až na konečných 6 minút. Neuveriteľné. Nevyhol som sa ani zrážke ("diki, Boris !"), smerovka mi ufrngla do poľa a dobrých 10 minút som ju hľadal. Našiel som obidva kusy, zase som zlepil a zase letel.. Výsledkom bolo 10 miesto zo 14, na prekvapenie aj mna samotného.
Chalani sa potom rozhodli, že aj súťaž ktorá mala byť v nedeľu tak odlietajú už v sobotu, aby Revúčania nemuseli páliť ďalší benzín (aký to ekologický krok !). Tak som sa nejako dostal aj do deviateho kola súťaže a tam už celkom rozlietaný som pridal nejaký ten sek, a letový čas sa celkovo tak nejako držal okolo tých 5-6 minút. V poslednom kole som mal smolu (ako v 98% prípadoch zlyhal ľudský faktor) - nevšimol som si, že kridelká som prepol na malé výchylky a kým som na to prišiel a prepol som to, už som ryl hlinu. Výsledkom bol odtrhnutý čumák, no nedalo mi a epoxidom som to zase zalepil. Celkovo som v druhom kole skončil na 8. mieste a len o jedno miesto mi ušla účasť vo finále. A Jak je stále schopný letu ... asi ešte nejaké životy má v rezerve...
Pre dotvorenie obrazu treba pripomenúť výborne fungujúcu kuchyňu Kamila z BAF a Jara Vasiľa. Atmosféra podujatia ma opantala natoľko, že vážne uvažujem účasť v seriáli EPA combat v roku 2012.
Foto Peťa Hrindu
Počasie bolo veterné, zima však nebola. Súťaže sa zúčastnilo 14 pilotov, ktorí si chceli trhnúť posledné body do rebríčka MSR. Do súťaže som išiel s tým, že si idem zalietať a pokecať s chlapmi z klubu. Súťaž som začal osvedčenou taktikou "prvé kolo zálet a potom dve naostro" a tak to aj vyzeralo. Letový čas menej ako 2 minúty mi nedával žiadnu šancu. Navyše pri pristátí som s modelom riadne drbol do pokosenej kukurice a už sa išlo lepiť. Tento scenár sa potom ešte opakoval, avšak časy sa zlepšovali, až na konečných 6 minút. Neuveriteľné. Nevyhol som sa ani zrážke ("diki, Boris !"), smerovka mi ufrngla do poľa a dobrých 10 minút som ju hľadal. Našiel som obidva kusy, zase som zlepil a zase letel.. Výsledkom bolo 10 miesto zo 14, na prekvapenie aj mna samotného.
Chalani sa potom rozhodli, že aj súťaž ktorá mala byť v nedeľu tak odlietajú už v sobotu, aby Revúčania nemuseli páliť ďalší benzín (aký to ekologický krok !). Tak som sa nejako dostal aj do deviateho kola súťaže a tam už celkom rozlietaný som pridal nejaký ten sek, a letový čas sa celkovo tak nejako držal okolo tých 5-6 minút. V poslednom kole som mal smolu (ako v 98% prípadoch zlyhal ľudský faktor) - nevšimol som si, že kridelká som prepol na malé výchylky a kým som na to prišiel a prepol som to, už som ryl hlinu. Výsledkom bol odtrhnutý čumák, no nedalo mi a epoxidom som to zase zalepil. Celkovo som v druhom kole skončil na 8. mieste a len o jedno miesto mi ušla účasť vo finále. A Jak je stále schopný letu ... asi ešte nejaké životy má v rezerve...
Pre dotvorenie obrazu treba pripomenúť výborne fungujúcu kuchyňu Kamila z BAF a Jara Vasiľa. Atmosféra podujatia ma opantala natoľko, že vážne uvažujem účasť v seriáli EPA combat v roku 2012.
Foto Peťa Hrindu
